...píše sám ŽIVOT :: Ezoterická poradňa

Úvodná stránka > ...píše sám ŽIVOT

Ak budeš počúvať svoj strach, nikdy sa nepohneš vpred.
Ak budeš počúvať zlé spomienky, tie ti nikdy nedovolia posunúť sa.
Ak budeš počúvať neprajníkov, tí ťa budú odhovárať a brániť v ceste.
Takto sa ti nikdy nepodarí dosiahnuť čo chceš.

Ale ak budeš počúvať svoju túžbu po zmene, vtedy sa ti podarí pohnúť sa z miesta.
Urobiť svoj život krajším.
A možno sa ti nepodarí zmeniť nič.
Možno sa svojím odhodlaním opäť sklameš.
Budeš si však môcť povedať, že si to skúsil – a to nebudeš ľutovať tak,

ako by si ľutoval premárnené možnosti.

Čo hovoria čísla (rok 2020)

Čo nás čaká v tomto roku?
Po predošlom roku, ktorý nás tak troška nakopol k tomu, aby sme sa pohli o kúsok ďalej, sa budeme zaoberať viac citmi, emóciami, preto nie je vylúčené že sa budeme rozhodovať svojím vnútrom, tým čo cítime.
Sme na dobrej ceste. Cesta, ktorou budeme kráčať bude mať pozitív viac než dosť. Začneme premýšľať nad ďalšími možnosťami, začneme sa zaoberať novými smermi, nápadmi.

Mali by sme sa starať viac o seba, nestarať sa do druhých, netrápiť sa problémami druhých ľudí.

Pozor by sme si mali dávať na to, aby sme sa nedali zaskočiť tým, že sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv, môže nás to zasiahnuť hlboko a zraniť nás to. No aj napriek tomu budeme musieť pokračovať ďalej a nedať sa odradiť posunúť sa vpred.

Energie na riešenie problémov nebudeme mať málo. Chýbať nám nebude, preto by sme sa mohli pustiť do vyriešenia zložitejších situácií.

Všetko dobré v roku 2020!!!

Mysli na to, že každý má právo na smiech.
Každý má právo na slzy.
Pamätaj, že občas každý potrebuje byť sám.

Preto....

Nezabúdaj ľudí rozosmievať.
Nezabúdaj na otázku: „Čo sa deje“? namiesto toho, že odídeš od človeka, ktorý je nešťastný.
Teš sa a ukáž ľuďom, že je naozaj dôležité tešiť sa.
Občas ale nechaj človeka samého, ponoreného do seba samého, aby všetko pochopil.
Nie len to, aké je mať na koho sa spoľahnúť, ale aj aký je pocit byť sám.

		Rešpektovať seba je základom dobrých a prosperujúcich vzťahov medzi nami a ostatnými.

		Rešpektovať rozhodnutia iných je tiež veľmi nevyhnutné. Niekedy je pre nás ťažké pochopiť, a možno aj zraňujúce prijať rozhodnutia našich blízkych. 

		Nepristupujme sebecky k tomu, čo sa (nie iba) nás týka. Myslíme aj na iných.

		Robme to, čo chceme a považujeme za potrebné, pozor ale na to, aby sme tým vedome neubližovali iným.

ROZHODOVANIE sa je občas pre človeka dosť namáhavé. Niekedy sa naozaj nedá vyhnúť tomu, aby sme sa rozhodli pre určitý smer.
Život s nami raz za čas dosť zatočí a zdá sa, že sa od nás v tej chvíli očakáva, kedy ho stopneme. Práve naším rozhodnutím.
Niekedy môžeme dať prednosť „náhode“ a stopnúť našu zrýchlenú jazdu života len tak, bez toho, aby sme vedeli, čo nás akurát na tomto mieste čaká. Zamyslíme sa nad tým, a hoci nevidíme jasne pred seba, predsa sa rozhodneme pre túto možnosť.
Aj napriek neistote, ktorú sme cítili, sa dostávame predsa len na cestu úrodnú. Na lúku plnú kvetov a blahobytu.

....lebo niekedy je dosť dôležité, aby sme sa rozhodli rýchlo, nepremýšľajúc nad tým, čo nás ďalej čaká. Len život sa postará o to, aby sme sa konečne pohli dopredu.
Život nie je len o tom, čo nám je dané, ale aj o tom, ako s tým naložíme a čo z toho vytvoríme pre našu spokojnosť.

„ZNAMENIA“
SDIEČKO
- v poslednej dobe sa dosť často objavujú srdiečka tam, kde by sme to najmenej čakali.
Fliačik od kávy v tvare ♥, „dierka“ v chlebíku v tvare ♥, vlas padnutý na zemi v tvare ♥,....
Zamýšľame sa nad tým, čo vám toto znamenie chce povedať, naznačiť.... Zamyslieť by sme sa mali ale nad tým, že nás možno aj na niečo upozorňuje... Čo ak nás núti zamyslieť sa nad tým, aký máme postoj k ľuďom a k sebe samému? Možno nás chce upozorniť, aby sme mali radšej ľudí okolo seba, ukázali a prejavili svoje city. Aby v nás viac prevládala láska ako nespokojnosť s tým, koho máme okolo seba, aby sme mali ľudí radi takých, akí sú. Možno to nie je znamenie, že sa k nám blíži niekto, kto sa do nás zaľúbi, ale znamenie, ktoré nás má práve nakopnúť k tomu, aby sme mi boli viac otvorení a nebránili sa otvoriť svoje ♥ iným.
MOŽNO TO NIE JE ZNAMENIE PRICHÁDZAJÚCEJ LÁSKY K NÁM, ALE VAROVANIE, ABY SME SA, MY ĽUDIA, MALI O ČOSI RADŠEJ A PREJAVOVALI SI LÁSKU A POROZUMENIE.

Je pravdou, že životy ľudí sú niekedy naozaj dosť ťažko zvládnuteľné.
Ten tvoj je oproti inému ľahšie zvládnuteľný, buď rád, ďakuj za svoj život a za to, že to nie je horšie.
Dávaj si ale pozor na to, aby si neudupával seba samého len preto, že porovnávaš svoj život so životmi iných ľudí.
Neznamená to, že ak si na tom lepšie ako niekto iný, že sa musíš trápiť a neustále sa prispôsobovať situáciám, ktorým sa môžeš vyhnúť svojím rozhodnutím!!!

Ak zdoláte prekážky a viete, že ste dosiahli bod, kedy sa cítite v pohode a kľude, buďte spokojní. Prešli ste si tým, čo vás viedlo k vášmu cieľu. K pohode a spokojnosti z dosiahnutia úspechu. Možno vás všetko, čím ste si prešli vyčerpalo, no to neznamená, že sa opäť máte uzavrieť do seba samotných a prestať konať. Nie je to dôvod na smútok a stres. Prešli ste kus cesty, cesty možno plnej prekážok, preto si buďte istí, že ste dostatočne silní prinajmenšom na to, aby ste zotrvali v tomto bode, ktorý ste dosiahli.

Neodkladaj svoje rozhodnutia!!!

Vstaň a konaj! Vieš, čo chceš a vieš, čo je pre Teba správne. Neodkladaj svoje rozhodnutia. Nevyhováraj sa, že je ťažké urobiť krok vpred, posunúť sa ďalej, opustiť niečo, získať niečo nové.
Nič nie je tak ťažké, aby to nemohlo byť časom ešte ťažšie. Dnes je to oveľa ľahšie ako to môže byť zajtra. Nie si tu na to, aby si si „zvykol prežiť“ svoj život. Si tu preto, aby si „žil svoj život“. Aby si zo seba urobil toho najšťastnejšieho človeka, aby ľudia okolo Teba boli v Tvojej blízkosti šťastní. Nemusíš si zvyknúť na to, že si chorý, že si neuspel, prehral, nebol ľúbený,... Si tu na to, aby si svoj život prežil v dosiahnutí svojich najpotrebnejších cieľov. Máš vyhrať tento boj s chorobou, máš sa cítiť ľúbený a ocenený. Potrebuješ žiť svoj život, snívať svoje sny a plniť si ich. Najdôležitejšie je – ROZHODNÚŤ SA – čo prijmeš a od čoho sa odpútaš.

Čo hovoria čísla (rok 2019)
Aj s týmto rokom sa nesie dobrá energia na to, aby sme sa posunuli vpred. Či už budú naše vyhliadky pozitívne alebo sa budeme obávať problémov, je tu stále dosť energie na to, aby sme zmenili aj to, čo sa nám na prvý pohľad bude zdať nemožné alebo ťažké.
Tento rok si pre nás ale nepripravil len problémy a prekážky, ktorými si budeme musieť prejsť, ale tiež má pre nás dosť zmien a to pozitívnych. Dá nám možnosť spoznať a nájsť viaceré možnosti, ktoré budeme môcť prijať a rozhodnúť sa pre nich. Preto sa môžeme cítiť spútaní a bezmocní. Ale nezabúdajme, že stále je tu dosť energie na to, aby sme konali a našli to, za čím ideme a čo chceme docieliť.
Pamätajme si, že vo väčšine prípadov si treba vybrať len jednu z možností. Preto nesmúťme za tým, čo musíme nechať ísť a netrápme sa tým, čo sme stratili. Je tu stále to, čo zostalo a čo nás môže ešte posunúť ďalej a ďalej k nášmu cieľu.

Úspešný rok 2019!!!

♥LIST OD ANJELA♥

Ani neviem, ako by som Ti pomohol, ako Ti dodal aspoň troška nádeje, aby si opäť verila, že sa to raz podarí. Dávam Ti toľko znamení, no ty čím ďalej tým viac sa zahrávaš s myšlienkou, že to vzdáš.

Pamätáš sa, ako si raz išla okolo maličkého obchodíku s detským oblečením a tak veľmi sa Ti páčili tie ružové šatôčky s bielymi mašličkami? Aj mne sa veľmi páčili. Boli nádherné. Vtedy, keď si bola u babičky a ona Ti ukázala perinku, na ktorú sama vyšila krásny obrázok pre Tvoje dieťatko....vtedy si zosmutnela. Ja to chápem, ale...“mamička“ nemáš byť prečo smutná. Ten reklamný papierik, na ktorom bolo napísané "už čoskoro mamou", ktorý spadol rovno pred Teba v ambulancii, keď si mala pred sebou ďalšie vyšetrenia, aby sa čo najskôr podaril zázrak, to som Ti ho poslal ja. Aby si verila, opäť začala veriť.

Nevzdávaj to, „mamička“. Ja som tu a čoskoro ma uvidíš. Uvidíš ma najprv na tej malej obrazovke, ktorú má pán doktor v ambulancii a na ktorú sa už ani nechceš dívať, lebo neveríš, že tam uvidíš to, po čom tak veľmi túžiš. Ale ja tom onedlho budem!!! Nevzdávaj to, nebuď smutná a nešťastná. Všetko je v poriadku a my budeme už čoskoro spolu. SĽUBUJEM!!! Len sa nevzdávaj a bojuj. Ešte to vydrž. Ja viem, že je toho na Teba veľa, ale ver, že ak to nevzdáš, tak čoskoro budeš chystať výbavičku a pripravovať sa na moje narodenie. A vieš čo, „mamička“? Potom, keď budeme spolu už nejaký ten čas, potom prosím Ťa, choď opäť do toho malého obchodu a kúp tie maličké šatôčky s mašličkami, pretože akurát som sa dozvedel, že do nášho dlhého radu sa zaradil ďalší anjelik. A z toho anjelika, „mami“, sa stane, po príchode do vášho sveta, malé krásne dievčatko. Tvoja dcéra. Moja sestrička.

Musím už dopísať svoj list, „mamka“. Rad sa o dosť posunul dopredu, a ja nechcem zmeškať. Len Ti chcem ešte napísať, že aj napriek tomu, že si si veľmi priala mať prvé dieťa dcéru, budeš mať syna. Ale je viem, že aj tak budeš neuveriteľne šťastná. „Mamička“, idem už......rad predo mnou je čoraz kratší a kratší....Teším sa na Teba, „mamička“.

ĽÚBIM ŤA!!! ♥

LIST OD ANJELA

Drahá mamička, ako prvé Ťa chcem pozdraviť. Viem, že je to slušné a pekné…a….robíš to aj Ty. Stále. Za každým, keď niekam prídeš, pozdravíš a usmeješ sa. Aj keď Ti občas do smiechu nie je, ja viem. Tak veľmi si praješ, tak veľmi túžiš, tak veľmi chceš, ale tak málo veríš. Strácaš nádej, nádej ktorej si v sebe mala toľko, že si ju mohla rozdávať. Teraz prestávaš veriť. Neveríš, že raz prídem, že ma budeš držať na rukách a hľadieť sa do mojich očí. Bojíš sa, že Ťa nikdy nikto nebude volať „MAMA“. Viem. Ja viem. Po tom všetkom, čím si si prešla, tými sklamaniami, ktoré Ti zobrali nádej.... Ale, „mamička“, ja som tu. TU!!! Zatiaľ ma nevidíš, možno preto neveríš, že SOM!!! Som tu hore....stojím síce asi tisíci v poradí, ale som tu....Je nás tu veľa, niekedy prichádzajú noví a niekedy sa stane, bohužiaľ omyl a ten malý anjelik, ktorý zíde k vám, do vášho sveta, sa musí vrátiť. Ale to nevadí, lebo on potom na svoju mamičku dáva odtiaľ pozor a opäť sa môže zaradiť do radu. Viem, že sa to niekedy nezdá byť fér voči vám, mamám. Ale my s tým neurobíme tiež nič. Takto to predsa funguje. Ale my nie sme smutní, máme v sebe toľko sily a toľko vytrvalosti, ani by si neverila. Vieš čo to je, stáť v tomto dlhokánskom rade? Ale stojí to za to.
Ani neviem, ako by som Ti pomohol, ako Ti dodal aspoň troška nádeje, aby si opäť verila, že sa to raz podarí. Dávam Ti toľko znamení, no ty čím ďalej tým viac sa zahrávaš s myšlienkou, že to vzdáš.
Pamätáš sa, ako si raz išla okolo maličkého obchodíku s detským oblečením a tak veľmi sa Ti páčili tie ružové šatôčky s bielymi mašličkami? Aj mne sa veľmi páčili. Boli nádherné. Vtedy, keď si bola u babičky a ona Ti ukázala perinku, na ktorú sama vyšila krásny obrázok pre Tvoje dieťatko....vtedy si zosmutnela. Ja to chápem, ale...“mamička“ nemáš byť prečo smutná. Ten reklamný papierik, na ktorom bolo napísané "už čoskoro mamou", ktorý spadol rovno pred Teba v ambulancii, keď si mala pred sebou ďalšie vyšetrenia, aby sa čo najskôr podaril zázrak, to som Ti ho poslal ja. Aby si verila, opäť začala veriť.
Nevzdávaj to, „mamička“. Ja som tu a čoskoro ma uvidíš. Uvidíš ma najprv na tej malej obrazovke, ktorú má pán doktor v ambulancii a na ktorú sa už ani nechceš dívať, lebo neveríš, že tam uvidíš to, po čom tak veľmi túžiš. Ale ja tom onedlho budem!!! Nevzdávaj to, nebuď smutná a nešťastná. Všetko je v poriadku a my budeme už čoskoro spolu. SĽUBUJEM!!! Len sa nevzdávaj a bojuj. Ešte to vydrž. Ja viem, že je toho na Teba veľa, ale ver, že ak to nevzdáš, tak čoskoro budeš chystať výbavičku a pripravovať sa na moje narodenie. A vieš čo, „mamička“? Potom, keď budeme spolu už nejaký ten čas, potom prosím Ťa, choď opäť do toho malého obchodu a kúp tie maličké šatôčky s mašličkami, pretože akurát som sa dozvedel, že do nášho dlhého radu sa zaradil ďalší anjelik. A z toho anjelika, „mami“, sa stane, po príchode do vášho sveta, malé krásne dievčatko. Tvoja dcéra. Moja sestrička.
Musím už dopísať svoj list, „mamka“. Rad sa o dosť posunul dopredu, a ja nechcem zmeškať. Len Ti chcem ešte napísať, že aj napriek tomu, že si si veľmi priala mať prvé dieťa dcéru, budeš mať syna. Ale je viem, že aj tak budeš neuveriteľne šťastná. „Mamička“, idem už......rad predo mnou je čoraz kratší a kratší....Teším sa na Teba, „mamička“.
ĽÚBIM ŤA!!!

Takmer každý človek sa zväčša pozerá na to, čo nemá, čo mu chýba a čo chce a nemôže dosiahnúť. Pozerá sa na to, ako mu druhí ubližujú, berú energiu a zaťažujú.

Málo kto sa dokáže pozrieť na SVOJ život z toho druhého - lepšieho - pohľadu.
Často ľudia nevidia lásku, ktorú im ostatní dávajú, pochopenia a pomoc, ktorá sa im dostáva od iných. Pozerajú len na to, čo “potrebujú” a nedostali to.

Pozrieť sa na svet a život z troška iného uhla a ďakovať za to, čo má je pre človeka dosť ťažké. Pochopiť, že to čo má teraz, je to najlepšie čo mu život mohol dať a ponúknuť.

Netrápiť sa len nad stratami, ale vyzdvihnúť a pracovať na tom, čo mu zostáva.

Pozrieť sa na život z pohľadu niekedy aj nestranného, tak akoby to nebol jeho vlastný život, ale život niekoho iného, niekedy naozaj potrebuje každý človek. Pretože životy iných vie človek niekedy riešiť naozaj lepšie ako ten svoj vlastný.
Životy ostatných rozoberie človek z každej strany, z pohľadu všetkých zainteresovaných, no na ten svoj sa pozerá s krivdou, s nedostatkami,... Ale s pohľadom ostatných, ktorí dokážu vidieť toho tak veľa pozitívneho v jeho živote, sa pozrieť nevie.

Viac optimizmu a viac porozumenia, snahy nájsť potešenie aj z jednoduchosti nám ľuďom naozaj chýba. A to nie iba vo vzťahoch, práci, tréningoch, záľubách, alebo vo všetkých oblastiach nášho života.

Človek sa potrebuje len na chvíľu zastaviť a vidieť srdcom, nie očami. Vidieť svoj život očami niekoho iného.

Aj keď si na dne svojich síl uvedom si, že TY si tou osobou, ktorá musí riadiť tvoj život.
Aj keď máš v sebe toľko bolesti a utrpenia, že ho nedokážeš v sebe zniesť, postav sa a kráčaj vpred.
Aj keď sa obzeráš okolo seba a nevidíš na blízku nikoho, kto by Ti podal ruku, ver že TY si tou jedinou osobou, ktorá Ti dokáže pomôcť.
Aj keď večer zaspávaš a ráno zobúdzaš sa s hlavou plnou myšlienok nevediac kadiaľ v živote ísť, neboj sa vstať a kráčať ďalej.
Jeden (pre Teba) nezmyselný krok ťa môže priviesť k cieľom, ktoré Ťa urobia šťastným.

Až potom si uvedomíš, že všetky tie prebdené noci a preplakané dni stáli za to.

(Správne) rozhodnutie vedie k úspechu každého človeka 
Život nás každý deň privedie pred situáciu, ktorá si vyžaduje rozhodnutie. Aj keď si to človek možno neuvedomuje, denno-denne robíme nejaké rozhodnutia. Niečo urobíme automaticky, nad niečím sa pozastavíme a nad niektorými zostaneme stáť a nevieme si vybrať. Nech sa už rozhodujeme v akejkoľvek situácii, musíme sa zamerať hlavne na pocity, aké sa v nás objavia pri uvedomení si cesty, akou pôjdeme po definitívnom rozhodnutí sa. Ak nie je človek pripravený a nevie prijať vnútorne rozhodnutie, na ktoré sa pripravuje, donúti ho to zostať stáť na mieste. Nie je to zlé, len to znamená, že ešte nie sme dostatočne pripravení na rozhodnutie a čas na zmeny ešte neprišiel. Dokonca sa stáva, že sa posuniete o krok-dva naspäť. Avšak každé naše rozhodnutie nás musí posunúť vpred, a ak nie v reálnom svete, aspoň v našom vnútri. Hoci urobíme pár krokov v živote späť, ale vnútorne nás to posunie dopredu, dosiahneme vnútorný pokoj a pohodu, môžeme si byť istí, že to bolo práve to rozhodnutie, ktoré bolo správne a pre nás najlepšie, čo sme mohli urobiť. 

„Po moste v Paríži kráča človek a chce spáchať samovraždu. Hovorí si: Ak stretnem človeka, ktorý mi dá nádej, nezabijem sa. Ak mi ju nedá skočím. Čo urobí, ak sa stretne s tebou?“

- Fulton J. Sheen26 katolícky biskup a televízny moderátor

Odpovedali ste si? Dali by ste nádej človeku, ktorého nepoznáte, aby vo svojom živote ešte videl nádej v to, že je tu niekto pre neho, kto mu urobí život lepším a krajším?

Každému môžete ukázať cestu, nejakú maličkosť, ktorá v jeho živote je a pre ktorú sa mu oplatí bojovať.
Nádej je v človeku, len ju musí prijať. Musí veriť, že aj tá najmenšia nádej, ktorú sa mu ostatní snažia ukázať je to, prečo sa oplatí žiť.
Nikdy v človeku nezhasínajte čo i len malú, maličkú iskierku nádeje, ktorej verí. Je to to jediné čo momentálne dotyčný človek má a čomu najviac verí. To ho posúva vpred. Keby ste ju predsa len zhasli, nenechajte ho opäť sa trápiť, ale ukážte mu smer, ktorý môže byť náhradou za nedosiahnuté ciele.

Vy ste tou osobou, ktorú človek pred vami práve potrebuje. Ktorá ho má podporiť a pomôcť.

Teraz viete, že aj vy môžete byť raz na prelome nádeje a beznádeje. A vtedy sa u vás rozsvieti nádej a pochopíte, že predsa ste potrební a ste práve aj nádejou pre niekoho iného, komu dokážete pomôcť a kto vás potrebuje.

***Krása***

Krása nie je to, čo má človek hľadať. Čo ho urobí šťastného. Krása je len obal, niečo na čo človek zameria svoju pozornosť.
Krása je príjemná pre oči, je to vlastnoť niečoho, čo pohladí oči človeka.
Ale často, keď nahliadnete pod obal, pod tú krásu ktorá vás zaujala, prídete na to, že vnútro je tak veľmi zničené a je o neho tak zlé postarané, že tá krása ktorá vás zaujala ako prvá, vám prestáva stačiť.
Lebo v kráse nenájdete potešenie a pocit šťastia. To, čo vás naplní šťastím je to, čo je krásne vo vnútri.
A to urobí krásnymi zvnútra aj vás.

Každý deň na nás dopadne veľa energií, emócií, pocitov.
Pociťujete únavu keď idete z práce, stres z každodenných starostí. Cítite potešenie z úspechov, ktoré ste dosiahli.
Máte strach z nových vecí a možných prekážok.

...skúste ale otvoriť svoje srdce a vnímajte viac...vnímajte všetky formy lásky.
Vnímajte aj to zlé ako niečo, čo pre vás pripravuje krajšie a lepšie zážitky.

Naučte sa precítiť každý dotyk vánku, každú kvapku dažďa a nielen to.
Skúste vnímať krásu, pokoj, ale aj moc a silu prírody.
Krásu, lásku a silu ľudí.
Aj obdobie menej dobré vnímajte a otvorte mu srdce. Príjmite ho s láskou a vďakou, pretože ono vás posunie vpred za tým čo môže byť nádherné a plné lásky.
Stačí naozaj otvoriť svoje srdce a dať možnosť samým sebe spoznať krásu, porozumenie a lásku aj v tom, kde ju mnohí z nás nevidia.

***TICHO***

Zostaňte na chvíľu ticho….Nie tak doslova. Len vo vašom vnútri. Nepremýšľajte čo chcete od života, od ľudí okolo vás, od Boha,...
Utíšte svoje túžby, myšlienky a počúvajte.
...počúvajte to, čo vo svojom srdci ukrývajú ostatní. Po čom túžia, o čo prosia a čo je ich najväčšou túžbou. Čo ich urobí šťastnými.
Počúvate?? Počujete?
Možno ste to práve vy, ktorí môžu tým ostatným splniť ich priania a utíšiť ich túžbu po tom, čo tak veľmi chcú.
Možno ste to práve vy, ktorí môžu ostatných naučiť, pomôcť im, ukázať cestu,...alebo možno len sa usmiať a urobiť niekoho šťastným.
Počúvajte svoje deti, nie len preto, aby vám ukázali toho krásneho medvedíka vo výklade, svoju partnerku/a, nie preto, aby mal/a komu povedať, že je krásny slnečný deň, priateľku/a, susedov, okoloidúcich, nie len preto, aby mali komu pozdraviť a popriať pekný deň.
Skúste sa započúvať do ich tichého monológu, do ich srdca, ktoré si niečo pýta, do ich myšlienok, ktoré sa im víria hlavou neustále, pretože po niečom ticho túžia.
Ak vaše túžby a sny na chvíľu stíchnu, ak prestanete myslieť len na svoje potreby, vtedy budete počuť sny a túžby ostatných.
Takto sa svet môže stať krajším a ľudia sa takto môžu stať láskavejšími.

Spomienky vám neslúžia na to, aby ste si pripomínali to pekné čo už nie je.
Nie sú na to, aby vám pripomínali to, čo si už nechcete zopakovať.
Nespomínate preto, aby ste sa trápili.
Spomienky sú na to, aby ste vedeli, že boli situácie ktoré vás naučili ako sa rozhodnúť v ďalšom podobnom príbehu.
Na to, aby ste vedeli, že za tým krásnym môžete ísť naproti.
Poučia vás, možno dodajú nádej a spríjemnia aj ten najchmúrnejší deň.
Lebo sú vo vašich myšlienkach na to, aby vás poučili, dodali silu a našli správny smer do budúcna.

Začnime od základu

Často chceme dosahovať nejaké ciele...Ale často sa aj stáva, že ideme za niečim a náhlime sa, nenechávame tomu čas na to, aby to dozrelo.
Buďme vnímavejší.
Buďme tu pre ostatných, ale aj pre seba samého.
Začnime si plniť svoje sny, ale nezabúdajme na postupnosť a na dostatočne dobré základy, aby sme mohli postaviť niečo pevné a dostatočne silné na to, aby sme s tým boli spokojní.
Aby sme to, čo vybudujeme v našom živote, posunuli ďalším a ďalším generáciam. Nehovorme (len) o materiálnych veciach, ale o všetkom, čo môžeme vybudovať aj pre iných.
Lebo to, čomu dáme pevný základ a čo postavíme s presnosťou, detailne, premyslene, nebude môcť nikto tak rýchlo zničiť ako to, čo vybudujeme rýchlo, nepremyslene a bez pevného základu.

Rozhodnutie je jediná cesta ako sa pohnúť vpred

Ak už stojíte pred akýmkoľvek rozhodnutím, uvedomte si že je to jediná cesta ako sa posunúť vpred. Nikto nemôže urobiť rozhodnutie za vás, povedať vám čo je alebo nie je správne. To, čo je pre niekoho správne, nemusí byť správne pre vás. A naopak.

Preto, nech sa akokoľvek rozhodnete, musíte cítiť, že je to správne pre vás. Rozhodnutie, ktoré chcete urobiť, vo vás musí vyvolávať pocit spokojnosti. Žiadne ďalšie cesty vás nenapadnu, žiadne riešenie a možnosti nebudete potrebovať, ak budete naozaj rozhodnutí a presvedčení, že toto je pre vás to, čo vás posunie a dá vám novú energiu a silu posunúť sa vpred.

Pre niektorých bude vaše rozhodnutie zlé, pre niekoho zas opačne. Ale pre vás to musí byť rozhodnutie, ktoré vás upokojí, nakopne a hlavne ktoré vo vás prebudí pocit šťastia, spokojnosti a nadšenia z budúcnosti. Rozhodnutie, ktoré vás nenechá v živote stáť na tom istom mieste, ale posunie vás dopredu a otvorí vám v živote nové dvere a dá nové možnosti.

Len vy viete, čo je pre vás najlepšie, nikto iný. Preto robte rozhodnutia, ktoré príjme aj vaše vnútro a myseľ.

“Žiadny problém sa nevyrieši tým, že ho pošleme k vode.”
- Winston Churchill

Ale….uvedomujete si, koľko energie dávate do riešenia problémov, ktoré sa dajú veľmi rýchlo a jednoducho vyriešiť alebo dokonca vôbec neexistujú?

Toľko námahy vynakladáte na riešenie každodenných starostí a máte toľko doslova maličkých cieľov, ktoré chcete dosiahnuť, že úplne zabúdate na to, čo sa deje priamo pred vami. Nevidíte tie veľké problémy len preto, lebo ste tak hlboko ponorení do každodenného stereotypu, až raz….príde vo vašom živote veľké BUM! a prídete na to, že to všetko čo ste chceli získať, vlastniť, mať, túžili po tom, a denno-denne “dreli” len aby ste to získali, sú vlastne len úplne maličkosti, niekedy až zbytočnosti, ktoré do určitej miery vášmu života nijako nepomohli.

Teraz ste si ale uvedomili ten jeden, naozaj veľký problém, ktorý nastal. Vy ste si ho konečne po tak dlhom čase všimli a až teraz prichádza trápenie sa a riešenie.... a doslova vybíjanie si tak potrebnej životnej energie na to, aby ste vyriešili TO, čo pre váš naozaj šťastný život potrebujete. Až teraz ste si uvedomili, že tie všetky každodenné maličkosti, čo ste doteraz riešili, boli pre vás tak vyčerpávajúce, že si nie ste istí ani tým, či tento OBROVSKÝ problém, ktorý ste tak dlho nevideli a neriešili, a bol priamo pred vami, zvládnete.

Upriamili ste sa na každodennú rutinu tak, že ste úplne zabudli na to, čo je vo vašich životoch naozaj potrebné.

Zastavte sa, len na malú chvíľku….a porozmýšľajte, či je všetko tak, ako má byť. Či je všetko v poriadku. Nie je potrebné upriamiť svoju myseľ na niečo iné a dôležitejšie ako to bolo doteraz?

Často máme ihneď riešenie na každodenné problémy a stále si hľadáme ďalšie a ďalšie maličkosti, ktoré nám “znepríjemňujú” deň. A práve týmto prístupom nám unikajú a nevidíme dôležité problémy, ktoré treba naozaj riešiť.

Obeť

Človek chce niečo získať, začne si robiť plány až príde na to, že pred tým, než dosiahne svoj cieľ sa musí zrieknuť niektorých vecí. Niekedy sa človek musí vzdať aj toho, čo mu je veľmi blízke. Ale ak chce byť šťastnejším, ak sa potrebuje pohnúť v živote aspoň o jeden maličký krôčik vpred, musí sa zmieriť s tým, že to čo mu doteraz robilo radosť a čo možno bral ako samozrejmosť, musí opustiť a nechať to už tak. Človek sa s tým musí jednoducho zmieriť. Nevzdáva sa človek v takej chvíli niečoho len tak, bez príčiny. Ale preto, aby sa posunul ďalej a žil život, ktorý ho bude napĺňať oveľa viac ako doteraz. To “staré” je už prežité, má s tým človek natoľko odžitú svoju časť života, že to musí opustiť, nechať ísť, nechať to tak. Pretože potrebuje ísť ďalej, dosiahnuť niečo krajšie a podstatne cennejšie ako je to, čo mal doteraz.
Nebojte sa obete, nebojte sa obetovať to “staré”, pretože práve to že to obetujete, Vám prinesie niečo lepšie.

Žena musí byť
-silná, aby zvládla každodenné starosti
-krásna, nie aby sa páčila iným ale sama sebe
-citlivá, aby vedela pochopiť svojich blízkych
-múdra, aby vedela poradiť
-egoistická, aby vedela myslieť aj sama na seba
-sebavedomá, aby dosiahla všetko čo potrebuje
-rozumná, aby vedela čo je naozaj potrebné pre skutočne šťastný život
-nebojácna, aby mohla vyjadriť svoj názor

-milujúca, lebo jej láska robí ostatných šťastnejšími
-rázna, aby ukázala svoje hranice...
Preto sa “pravá krása ženy odráža v jej duši, v jej dobrote, láskavej starostlivosti, vo vrúcnej láske, akú preukazuje”

Zrkadlenie (nielen) v partnerskom vzťahu.

Čo to zrkadlenie vlastne je?

Zrkadlenie sú Vaše vlastnosti, ktoré vidíte v ľuďoch, bez ohľadu na to či je medzi vami partnerský, súrodenecký alebo pracovný vzťah…

V každom človeku okolo Vás vidíte samých seba.

Ľudia naokolo odzrkadľujú Vaše vlastné vlastnosti.
Uveďme si najskôr nejaký príklad...

Predstavte si človeka, ktorý Vás jednoducho nemá rád a Vy to vycítite. Povedzme si pravdu, väčšine ľudí sa to nepáči, ak niekomu nesadnú, keď im niekto dá najavo, že ich nemá rád.

Ako tento človek odzrkadľuje Vašu vlastnosť? Čo je príčinou?
Odzrkadľuje Vaše správanie a to preto, že ste

- vy sami práve takým človekom, ktorý niekoho iného nemá rád (alebo práve tú istú osobu)

- vy osobne človekom, ktorý bol vedený k tomu, aby ľudí nemal rád a nebol od nich závislý (napríklad výchovou,...)

- k sebe samému neprajný a nemáte sa rád/a

Týmito troma “zrkadlami” môžete hľadať príčinu prečo Vám vadia niektoré vlastnosti ľudí. A tým nájdete v sebe niečo, na čom môžete začať pracovať a tak zdokonaliť svoje vlastné vnútro.

Nesúďte, aby ste neboli súdení…

V posledných dňoch sa stretávam často s ľuďmi, ktorí sú súdení alebo ktorí súdia iných.
Namietajú na ich rozhodnutia, snažia sa ich odhovoriť od ich rozhodnutí len preto, že rozhodnutia alebo cesta po ktorej kráčajú, nie je podľa ostatných dosť dobrá.
Nikto nepozná Vaše pocity, Vaše vnímanie života, Vašu cestu, Vašu minulosť, problémy, Váš ŽIVOT. Nepoznajú to ľudia okolo Vás presne tak isto, ako neviete podrobne o živote ľudí naokolo. Preto nemôžu súdiť a posudzovať Vaše rozhodnutia oni, ale ani Vy nemôžete posudzovať, odsudzovať iných len preto, že nekonajú tak, ako by ste konali a riešili problémy Vy. Vaše pocity, vnímanie a rozhodnutia su iné ako ostatných. Aj napriek tomu, že ste možno riešili pomerne rovnaký problém. Váš život a správanie je iné, pretože každý človek je iný. Nemôžete odsúdiť človeka len preto, že nekonal tak, ako by ste konali Vy. Preto sa ani Vy nedajte manipulovať a navádzať na rozhodnutia, na ktoré Vás nahovorí niekto iný.
Za každým rozhodnutím a konaním človeka sú pocity, myšlienky, vnímanie, prekážky, predstavy, túžby,....A každý je v tomto smere iný, preto nebude každý konať rovnako!
Buďte oporou ľuďom ak to budú potrebovať, vypočujte ich, poraďte. Ale nesúďte. Ublížite človeku, ktorý konal najlepšie ako mohol, pretože aj keď možno mal milión ďalších možností, ktoré by podľa Vás boli omnoho lepšie, práve toto rozhodnutie, ktoré urobil, bolo pre neho v danej chvíli najlepším riešením.

Priatelia sú ako hviezdy, nie vždy sú vidieť, ale vieme, že existujú.

...a je to tak, priateľov niekedy nemáte blízko seba, ale viete o nich. Niekedy ich možno potrebujete, keď vám nie je práve najlepšie, keď sa vám chce plakať, kričať, vyžalovať, ale aj keď ste šťastní a chcete sa o šťastie podeliť.
Pamätajte, že aj ten najlepší priateľ má svoj život, v ktorom má určené priority, život ktorý chce budovať, aby bol šťastný a preto nemôžete čakať, že v každej chvíli keď sa vy budete chcieť vyrozprávať z nešťastia, alebo z nadšenia, ktoré vás postretlo, bude tu stále niekto z vašich priateľov.
Každý má právo budovať si svoj život, rozhodnúť sa čomu a komu dá prednosť.
Vedzte, že priateľov nestratíte, ak to vy sami nebudete tak chcieť.
Aj keď práve v tejto chvíli - ťažkej alebo tak šťastnej - pri vás nie sú, neznamená to, že vás nemajú vo svojom srdci a myšlienkach.
Aj keď ich nevidíte, nezanmená to, že neexistujú.
Sú tu s vami stále, pretože ozajstní priatelia neodchádzajú a neopúšťajú vás.

Snívať o minulosti znamená zmeškať prítomnosť. (Grécke príslovie)

Sedíte a premýšľate - ako by to bolo keby,...čo by bolo keby,...prečo to takto skončilo,...prečo sa to stalo,...?
Vynárajú sa Vám spomienky na dobrú, krásnu, možno aj pochmúrnu minulosť. Tá minulosť je už ale preč, nevrátite ju. Nechali ste to, opustilo Vás obdobie, ktoré možno bolo krásne a možno plné utrpenia. No aj tak Vás to dobehlo, zamýšľate sa nad možnosťami, aké ste mali. Teraz už možno aj prichádzate na ďalšie možné riešenia ako nestratiť čo ste mali. Je to ale preč. Trápi Vás to, o čo ste prišli. Trápi Vás predstava, že to mohlo byť všetko inak, oveľa krajšie, keby ste vtedy konali inak. Vaše myšlienky nie sú už len o spomienkach. Začínate si predstavovať, snívať. Spomienky sa vynárajú čoraz viac a vy snívate o budúcnosti, aká by bola? Keby ste urobili veci inak....Keby ste možno dali niekomu ďalšiu šancu, odpustili, alebo keby bolo odpustené Vám,... V predstavách idete ďalej, pretože v predstavách si dávate šancu konať inak, rozhodovať sa inak....všetko je opäť krásne a všetko sa dá vyriešiť. Dávate si šancu, nie iba sebe, ale aj ostatným. Žiarite šťastím....až do chvíle keď...

otvoríte oči a zistíte, že ste sa opäť nechali ovplyvniť minulosťou, chvíľami ktoré Vám možno chýbajú, no nevrátia sa. Nevyčítajte si to, čo ste urobili alebo neurobili. Začnite konať a žiť PRÍTOMNOSŤOU!!! Ona je TU a Vy teraz dokážete toho toľko, že sa nebudete musieť v budúcnosti opať vraciať len k spomienkam a trápiť sa nad tým čo už nevrátite a nezmeníte. Nepremeškajte obdobie, ktoré môže byť práve to najkrajšie. A tým obdobím je PRÍTOMNOSŤ.

Prijatie výzvy alebo "spoznávanie seba samého"
Len ten, kto príjme výzvy od života, spozná seba samého. Spoznáte nielen svoje slabosti a nedokonalosti, ale tiež svoje silné stránky. Každý deň prináša niečo, v čom môžete nájsť to, čo Vás posilní ale aj to, čo Vás rozľútosti a dostane tak troška bližšie ku dnu. Začnite ale každý deň s dobrou náladou. Nezabudnite tiež poďakovať za to čo máte, a hlavne za to, že Vám bolo dovolené vkročiť do ďalšieho dňa. Spoznávajte seba samého, spoznajte svoje slabosti, chyby a pracujte na sebe. Každým dňom a každou minútou sa z Vás môže stať silnejší a lepší človek. Len príjmite to, čo život dáva a pracujete ako s výzvami tak so sebou samým.

Viera a naivita

Dnes sa pozrieme a vysvetlíme, čo je VIERA a NAIVITA a aký je medzi tým rozdiel.

Povedzme si, čo je VIERA - je to presvedčenie, presvečenie o tom, že je niečo naozaj správne !PRESVEDČENIE!, je to dôvera, silná dôvera v niečo
teraz poďme na význam slova NAIVITA - je to vlastne jednoduché myslenie, kedy človek slepo "verí" v niečo/niekoho

Kedy ale hovoríme o VIERE a kedy sa už pozastaviť nad tým, či naozaj veríme alebo je to už NAIVITA.

Väčšinou ak do niečoho idete, či už vzťah, práca, dovolenka a pod., veríte že to bude dobré, že Vás to bude napĺňať šťastím a spokojnosťou. Veríte v to, čo vidíte na vlastné oči, je to pred vami, tak ako je teraz pred vami váš notebook, telefón, počítač, tablet,...nemôžete to poprieť, vidíte to, je to reálne, veríte a ste presvedčení o tejto skutočnosti.
Postupom času sa vzťahy upevňujú, prichádzajú občas problémy. Ale nehovorme len o partnerskom vzťahu, ale tiež pracovné vzťahy, každý rok dovolenka na tom istom mieste, s tými istými ľuďmi,...Postupom času sa všetko mení. Prichádzajú problémy a podobne. Vtedy sa začne človek buď vyhýbať problémom, dá sa povedať v 90 percentách to možné je, len musí vedieť urobiť to správne rozhodnutie. Čo ak človek naďalej "verí", že táto cesta po ktorej išiel doteraz je tou správnou? Áno, každý sa dopustí v živote chyby, ktorú ľutuje a dostane druhú šancu, alebo šancu napraviť to. Čo ak sa ale chyby opakujú a na našej ceste sa objavujú rovnaké prekážky čoraz viac a viac. My ale ideme, pokračujeme ďalej, sme silní, odhodlaní íšť ďalej, pretože veríme, že sa to upokojí, veď predsa každá búrka prehrmí, každá cestička má svoj koniec, a nakoniec predsa len všetko dobre dopadne. A potom ešte pridáme, sme silnejší a odhodlanejší, pretože prekážky nás robia silnejšími. Pomaly nám ale začne pracovať "zdravý rozum" a uvedomíme si, že to nebola už VIERA v to, že sa všetko nejak utrasie a zlepší. V určitej chvíli Vám sám rozum povie, že toto nie je ten správny smer, že toto nebola VIERA v krajšiu budúcnosť, ktorá by Vás dostala na tú správnu cestu, ale obyčajná NAIVITA, ktorá Vás viac ťahala dole a dostala Vás až tu, kde ste.

No v tejto chvíli treba VSTAŤ, zodvihnúť hlavu a VERIŤ, že tieto prekážky z Vás urobili človeka akým ste.

Verte sebe! Verte ľuďom okolo Vás, ale nedôverujte slepo!

"Pravda je nezvratná. V panike ju môžeme odmietnuť, v nevedomosti sa jej vysmiať, v zlomyseľnosti ju prekrútiť, ale ona zostáva."
-Winston Churchill-

Môžno ste sa práve Vy stretli so situáciou, kedy Váš priateľ alebo známy hľadal pravdu. Vy ste s dobrým úmyslom pomôcť tomu človeku, tú pravdu povedali, oboznámili ste svojho blízkeho s tým, ako to naozaj je. Nie preto, aby ste mu ublížili, ale preto, aby TEN človek otvoril oči, aby sa pokúsil nájsť riešenie a nekráčal hlbšie a hlbšie do slepej uličky. Váš dobrý úmysel sa ale zmenil na nepokoj vo Vás, pretože človek, ktorému ste chceli pomôcť, pravdu neprijal. Neveril, odmietal a dokonca sa môžno niekedy aj vysmial Vám, ako môžete tvrdiť to alebo ono.

Nepíšem to preto, aby som Vám ukázala a povedala, ako presvedčiť toho druhého, aby uveril pravde. Jediné čo možno urobiť je, aby ste to nechali tak, pretože ste urobili najviac a najlepšie ako ste mohli. Už len preto, že ste neokradli človeka o informácie, ktoré by mal vedieť.

Píšem to preto, aby ste si aj Vy uvedomili, ak sa raz ocitnete v role človeka, ktorý hľadá pravdu a niekto mu ju pomôže spoznať, aby ste ju prijali. Budete potrebovať čas, každý potrebuje čas na prijatie pravdy, ktorá ho vnútorne dusí a trápi. Neprekrúcajte si a nehľadajte všelijaké iné "pravdy" len preto, že nedokážete prijať to, čo je pravdou naozaj.
Nie ste tu na to, aby ste pred pravdou utiekli. Ste tu preto, aby ste to prijali, aby ste sa zmierili s pravdou takou, aká je. Nech Vás akokoľvek bolí a akokoľvek trápi a ubíja, je potrebné, aby ste si to pripustili, prijali a našli čo najlepšie riešenie a čo najlepšiu cestu.

"Mať - vlastniť" niekedy neurobí človeka šťastným

Často sa človek pýta sám seba: "Prečo nemám to alebo to?" "Prečo som získal/a len toľko, keď som chcel/a viac?"
Viete, nestanete sa šťastným a spokojným človekom, ak stále dosiahnete všetko čo chcete, čo očakávate. Za všetkým čo chcete, musíte prejsť nejakú cestu, obetovať niečo, niečoho sa vzdať. Premyslite si, či to, čo chcete získať, Vám prinesie do života viac pokoja, šťastia a času ako vezme. Snažte sa žiť aj v tomto smere v rovnováhe. Nekradnite si čas, pokoj, šťastie preto, že chcete získať niečo, čo Vám v skutočnosti a reálnom živote neprinesie viac a dokonca ani toľko, koľko Vám vezme. Choďte za tým čo chcete, ale opatrne a premyslene konajte. Nepremysleným konanín a náhlením sa prídete o viac, než získate.

Koľko dáte, toľko si pýtajte

Či už ste vo vzťahu partnerskom, kamarátskom...Snažte sa dávať do vzťahu toľko, koľko aj prijímate. Nebudďte vy tým obetným baránkom, ktorý urobí stále viac. Nechoďte za hranice svojích síl, nesnažte sa ukázať svoju silu tým, že prekonáte hranice.... Dajte do vzťahu toľko, koľko z neho dostávate. Nie je správne, aby ste niekomu dokazovali, že ste tou osobou, ktorá urobí všetko len preto, aby sa vzťah niekam dostal. Časom vás to bude vyčerpávať, nebudete schopný už robiť toľko ako doposiaľ. Nebudete mať už ani toľko energie v svojom tele, aby ste sa vedeli správne rozhodnúť ako konať ďalej. No váš partner/ka bude mať naopak toľko energie, že z vás bude vysávať aj tie posledné zvyšky vašej sily len preto, aby vyťažil viac a viac. Nedávajte svoju energiu tým, ktorí vám žiadnu nevrátia. Energie nebudú vyrovnané a vzťahy nebudú napredovať, naopak. Vzťah sa zničí tak, že bude veľmi málo pravdepodobné napraviť ho a dať mu ten správny smer.

Čo je láska...

Dnes sa troška zamyslime. Často čítame a počúvame o láske bez podmienok. Len vtedy je láska pravá, ak nekladiete podmienky a nechcete meniť toho druhého.

Ale je to naozaj tak alebo môže človek, ktorý kladie podmienky a očakáva zmeny od toho druhého, ozaj ľúbiť?

Každý má na to svoj názor. Ja sa ale neprikláňam k tomuto názoru. Ak chcete zotrvať vo vzťahu, chcete aby fungoval, musíte si občas určiť aj podmienky. Niekedy nestačí "len" ľúbiť.

Vy nekladiete podmienky niekomu, do koho by ste sa chceli zaľúbiť. Kladiete podmienky tomu, s kým ste prešli kus spoločnej cesty a s kým tou cestou ďalej chcete pokračovať. Už len to, že hľadáte riešenie (aj v tých podmienkach) hovorí to, že je vo vás ešte kúsok lásky k partnerovi.

Otázkou už len zostáva, či máte dostatok síl pokračovať, napraviť čo sa pokazilo a dodržať podmienky...

Láska začína tam, kde sme schopní prestať myslieť na seba a ochotní vykonať niečo pre druhého, čo nás niečo stojí.

Antoine de Saint-Exupéry

Čo by bolo pre vás šťastím?

Vy, ktorí nemáte partnera/ku si odpoviete, že šťastím by pre Vás bolo nájsť niekoho kto by s vami strávil zvyšok života.
Vy, ktorí nemáte prácu, si prajete ju nájsť.
Vy, ktorí nemáte dostatok peňazí chcete viac financií....
Každý chce niečo iné. Pre každého z nás je šťastím niečo iné.
Všetci po niečom túžime, očakávame a nevieme sa zmieriť s tým, že to nemáme.
Denno-denne premýšľate o tom aké by to bolo keby ste mali to čo Vám tak strašne chýba.
Pozreli ste sa ale niekedy na to, čo máte?
Možno práve po tom, čo máte vy, túži aj niekto iný a vy to beriete ako samozrejmosť.

Čas uteká....
Človek žije a málokedy si uvedomuje to čo má.
Čas sa nezastaví. Vy to ale dokážete.
Zastavte sa, nadýchnite sa a choďte ďalej. Neponáhľajte sa. Všetko má čas. Všetko musí dozrieť a vy na tom môžete pracovať naplno len ak spomalíte. Užívajte každý svoj krok, každý pohľad Vašich blízkych, dotyk a spoločné chvíle.
Čas nezastavíte. Preto si nájdite čas na tých, ktorých ľúbite. Ukážte im, že si ich vážite. Hlavne konajte tak, aby ste nič neoľutovali.

Ak neopustíte minulosť, nečakajte pozitívnu budúcnosť

Opustite to čo bolo. Nechajte ísť ľudí, ktorí Vás opustili. Ktorých ste opustili Vy. Tak ste to chceli. Nechajte a nezamýšľajte sa stále nad problémami, ktoré boli. Oni sa stali. Ak nepríjmete minulosť, bude Vám kaziť budúcnosť. Stále bude vo Vás niečo nedoriešené a budete sa cítiť ako v bludnom kruhu. Musíte sa naučiť prijímať nie len to dobré ale aj to zlé. Len človek vyrovnaný s minulosťou môže napredovať v svojom živote.

"Deti sa učia oveľa rýchlejšie ako dospelí, pretože sa ešte nenaučili báť."
Robert Kiyosaki

Pozorovali ste niekedy malé dieťa? Aké je jeho správanie, ako reaguje na niektoré situácie, na ľudí.
Napriek tomu, že mu jeden deň ukážete aký ste prísny, nahnevaný, nekompromisný, ono za vami aj tak príde a ukáže vám svoju lásku, náklonnosť a odvahu vypýtať si od vás aspoň kúsok z vás. Kúsoček vašej lásky, chvíľu vášho času. Pýta si lásku. Nebojí sa. A tým sa učí aj v tomto prípade. Učí sa ukázať, bez strachu, že ľúbi a potrebuje byť ľúbené. A čo je hlavné, nebojí sa odpustiť!!!

A teraz sa zamyslite nad tým, kto z vás by bol ochotný pýtať si alebo žiadať niekoho o lásku, o chvíľu času a o zmierenie sa pár hodín po tom, ako sa ocitnete v úlohe úbožiaka, ktorému bolo ublížené. Aj keď tak veľmi túžite uzmieriť sa, neidete a nežiadate uzmierenie. A to nie len kvôi strachu z ďalšiejo pádu. Ale aj kvôli pýche a hrdosti, ktorá ľudí už tak veľmi ničí...

Byť dobrý, neznamená byť naivný.

Človek by si mal uvedomiť svoje hodnoty a hranice.
Uvedomiť si a stanoviť si kam až dovolí ostaným zájsť.
Ak človek ukáže, že nemá hranice, časom si ich ťažko určí a ešte ťažšie ich ukáže ostatným!!!

Nedovoľte zneužívať Vašu dobrotu, vašu pomoc. Pomôžte, ale nepresiľujte sa. V každej situácií ukážte ľuďom okolo seba, čo im dovolíte.
Kam až môžu zájsť a kde ich už nepustíte. Ak to budú rešpektovať otvorte im ďalšie dvere vo Vašom živote. Ak to rešpektovať nechcú, ukážte im cestu späť alebo ich nechajte stáť a ďalej ich nepúšťajte.